Už niečo okolo duhého mesiaca som po dlhých rokoch spokojne zadaný. Pekne od začiatku. Všetko sa to odštartovalo náhodným stretnutím v solárku, prvým spoločným mojitom, prvou spoločnou kávou, prvým spoločným filmom, prvou spoločnou pusou... Všetko to bola do veľkej miery náhoda a veľké šťastie, ale veď o tom to je!

Je to niekto, kto...

• pri caffé úprimne počúva moje trápne zážitky pri túlaní sa svetom a úprimne sa na nich smeje až sa jej robia pri očiach také pekné malé vrásky, vrásky radosti.

• sa so mnou chce celé dní objímať, bozkávať ma a hladkať mi strnisko bez toho, aby frflala, nech sa už konečne oholím.

• ma udržuje v kondičke prechádzkami po meste, utekaním na vlak a neodmietne ani pozvanie na piknik do parku.

• so mnou chce stráviť každú voľnú chvíľku. A keď už padá únavou, vylezie a spinká na mne. Nevadí mi, že ma počas noci v priemere desať krát kopne do rozkroku a ja sa obávam o naše vlastné budúce potomstvo, ani že počas spanku rozpráva. Najväčšou odmenou mi je jej krásny úsmev, keď ma zbadá po prebudení.

• vie o všetkych mojich chybách, nedostaktoch a má ma aj tak rada, bez najmenšieho náznaku zaváhania, alebo pochybností. Niekto, kto z ničoho nič povie, že ma ľúbi a koho aj ja ĽÚBIM!